"Tento deň v roku 1950 sa nevyhnutne zrodila americko-kórejská aliancia a bola spečatená krvou," uviedli ministri USA Mark Esper a jeho juhokórejský kolega Čong Kjong-do.
Po troch rokoch bojov (prebiehajúcich v rokoch 1950-53) komunistická
Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) podporovaná Sovietskym
zväzom a Južná Kórea s americkými spojencami uzatvorili prímerie, k
podpísaniu mierovej zmluvy však medzi nimi nikdy nedošlo. Na ich
spoločných hraniciach bola vyčlenená len tzv. demilitarizovaná zóna.
Podľa juhokórejského ministerstva obrany zahynulo v ozbrojenom konflikte
520.000 vojakov z KĽDR, 137.000 z Kórey a 37.000 amerických spojencov.
Dlhodobo napäté medzikórejské vzťahy sa ešte zintenzívnili v posledných
týždňoch po tom, ako KĽDR vyhodila do vzduchu na svojej strane štátnych
hraníc v pohraničnom meste Kesong budovu spoločného styčného úradu,
ktorý symbolizoval snahy o zmierenie. Južná Kórea taktiež začiatkom
tohto týždňa vyzvala KĽDR, aby sa vzdala svojho zámeru na distribúciu
propagandistických letákov na jej území.
Podľa juhokórejského denníka JoongAng Daily tieto udalosti ukázali, že
medzikórejské vzťahy sa môžu kedykoľvek rozpadnúť ako "domček z kariet".
Vláda Južnej Kórey podľa novín vytrvalo "zatvára oči" pred provokáciami Pchjongjangu, čím poľavuje v ostražitosti pri zachovaní bezpečnosti. "Mier sa nedá udržiavať bez toho, aby sa na ňom aktívne podieľalo," píše sa v úvodníku tohto denníka.
Vo vzťahu vojenských spojencov USA a Kórey taktiež panuje zvýšené
napätie, od vtedy, ako americký prezident Donald Trump vlani požiadal
Soul, aby zvýšil finančné príspevky na 28.500 amerických vojakov, ktorí v
Kórei pôsobia a majú za úlohu chrániť štát pred hrozbou z strany jeho
severného suseda.